Písali o nás

Most Košice – Bratislava prospieva nášmu obchodu s umením

GALÉRIA V DEPOZITE NA BREHU DUNAJA

Galéria o ktorej bude reč, má samozrejme svoje meno, dokonca honosné, cudzojazyčne znejúce, ale mnohí jej návštevníci o nej hovoria ako o galérii v depozite. A vlastne majú pravdu. Keď návštevník vstúpi do budovy Slovenského národného múzea zboku, teda zo strany rušného bratislavského Vajanského nábrežia, vchodom, nad ktorým povievajú plátenné pútače s nápisom Gallery Museum – otázka z iného súdka: Prečo musí byť u nás všetko anglické? Slovenčina je už azda mŕtvym jazykom? – a potom zíde po schodoch dolu, naozaj sa ocitne v depozite. Teda v bývalom depozite. Hosť sa však o tom dozvie iba vtedy, ak je príliš zvedavý. Po tradičnej muzeálnej zatuchline tu niet ani stopy. Práve naopak, vládne tu nezvyčajne príjemná atmosféra. Excelentná galéria výtvarného umenia a starožitností Gallery museum nie je príliš veľká, ale má – prosím, vyberte si čo chcete – ducha, fazónu, vôňu, tvár. A to je devíza na nezaplatenie.

Pri rozprávaní o bratislavskej predajni Gallery museum nemožno obísť minuloročný veľtrh umenia Nostalgia. Po siedmich rokoch existencie tohto podujatia možno konštatovať, že sa tu schádzajú rôzni účastníci: štátni aj súkromní galeristi, múzejníci, naši aj zahraniční starožitníci, reštaurátori atď. Každý z nich prichádza vyzbrojený vlastnou taktikou a stratégiou: jeden veľmi drahé a kvalitné umenie, druhý slušné umenie za primerané ceny, ale nájde sa aj taký, ktorý chce predať všetko, neraz dokonca aj to, čo ani so starým, ani s novým umením nemá nič spoločné. Stručne povedané, tradicionalisti aj liberáli, klasický starožitníci aj obchodníci s krvou kšeftárov, všetci prichádzajú na veľtrh s jediným cieľom – predať obrazy, sochy, nábytok, hodiny, porcelán, šperky, ale nezriedka aj čačky-mačky… Jedinou výnimkou medzi azda 60 stánkami, ktoré tvorili základňu Nostalgie 2005, bola Gallery museum. Jej majitelia na všeobecné počudovanie umelecké diela nepredávali, oni ich vystavovali. Prostredníctvom skutočne dobrých autorov – slovenských aj maďarských – a ich špičkových prác pozývali návštevníka do sveta umenia. Bol to prekvapujúci krok, a čo je ešte zvláštnejšie, nebol za tým nijaký rafinovaný obchodnícky trik.

Expanzia z východu

Napriek anglicky znejúcej firme majiteľmi bratislavskej predajne Gallery museum nie sú nijaký Angličania, ale roduverní Slováci. Presnejšie, východniari, ešte presnejšie, Košičania, ktorí vo východoslovenskej metropole už niekoľko rokov úspešne podnikajú na trhu s umením. Základňu majú vo svojej košickej predajni umeleckých diel a starožitností Galéria Antika. Ak má niekto pocit, že je toho priveľa – raz Bratislava, druhý raz Košice, najprv Gallery museum, potom Galéria Antika – mýli sa. Je to vlastne veľmi jednoduché… Tibor Michalovský a Ondrej Kovaľ, majitelia košickej Galérie Antika, ktorá už prerástla rámec Košíc, sa rozhodli rozšíriť pole svojej pôsobnosti a do oka im padla Bratislava. Dlho zvažovali tento krok, kládli na stôl argumenty za a proti, snažili sa načrtnúť, „čo by bolo, keby bolo“. Potom svoju kalkuláciu podčiarkli hrubou čiarou a – ako sa hovorí – zdvihli oponu. Všetko hovorilo pre expanziu na západ. V hlavnom meste je silné kultúrne zázemie, vačšia sila potenciálnych klientov, viac zberateľov umeleckých diel, trh s umením je živší a mocnejší …. Pred trištvrte rokom si teda na brehu Dunaja otvorili filiálku a nazvali ju Gallery museum. A to je v skrátenej verzii celý úvod tohto príbehu… Ondrej Kovaľ, mladší zo spoločníkov nemá pocit, že prišli do neznámeho prostredia. Mnoho milovníkov umenia z Bratislavy a okolia totiž patrilo k ich stálym klientom už v košickej Galérii Antika. Cestovali za nimi z druhého konca republiky, pretože s dvojicou Michalovský – Kovaľ mali tú najlepšiu skúsenosť. Do Gallery museum však prichádzajú nielen oni, ale aj ich priatelia a známi, pretože sa rýchlo roznieslo, že práve tu možno nájsť špičkové diela známych majstrov, ktorí tvorili na východe našej republiky, ale aj v Maďarsku či na Ukrajine. Aj teraz si milovníci umenia v „depozite“ prídu na svoje: majitelia predajne ponúkajú viaceré diela galerijnej hodnoty, napríklad od Halásza – Hradila, Jaszuscha, Klimkovitsa, maďarskú modernu. Vedľa nich visia nádherné práce Ester Šimerovej – Martinčekovej, Edmunda Gwerka či Milana Paštéku. Vlastníci Gallery museum si do Bratislavy nepripravili nijaký zvláštny bojový plán, neurčili si cieľ á la „do roka a do dňa prevalcovať a dobiť metropolu“. V inovovanom depozite ponúkajú rovnakú kvalitu ako v Košiciach a ak nejaký rozdiel existuje, tak iba v tom, že na Vajanského nábreží prezentujú aj náročnejšie veci, ktoré sú pochopiteľne aj drahšie. Je to logické, pretože kúpna sila obyvateľov metropoly Slovenska je predsa len vačšia ako ľudí žijúcich v iných častiach republiky vrátane východu.

Najdôležitejší bod

Dvojica Michalovský – Kovaľ však napriek tomu troška vytŕča zo zástupu bratislavských obchodov s umením a starožitnosťami. Je iná predovšetkým svojím prístupom k biznisu. Galéria v ich chápaní je priestor, v ktorom musí byť cítiť nie len umenie, ale aj kultúrnosť v tom najširšom zmysle slova. Veľmi im závisí na tom, čo na stene visí, ale aj na tom, či sa plátna znášajú a dopĺňajú, alebo sa nedajbože navzájom rušia. Držia sa pravidla, že niekedy je menej viac, a ak boli priestory múzejného depozitu roky zapratané zaprášenými exponátmi od podlahy do povaly, dnešný galerijný „depozit“ je o niečom inom. Je to dôstojné prostredie, v ktorom vyniká jedinečnosť umeleckých exponátov, ich krása a schopnosť emotívne oslovovať súčasníka. Tak Tibor Michalovský, ako aj Ondrej Kovaľ mi v Gallery museum venovali nemálo času. Sú to nesmierne decentní spoločníci, pozorní, ale nevtieraví. Upozornia návštevníka povedzme na najzaujímavejšie obrazy, ale zároveň ho nasmerujú tak, aby si nemohol nevšimnúť nádhernú Szigetiho žulovú plastiku, drobnú Kostkovu majstrovskú skulptúru či pôvabné keramické sošky košickej keramikárky Andrey Čepiššákovej, ktoré majitelia predajne stiahli priamo z výstavy v Mníchove. Osobitnú kapitolu tvoria exponáty, ktoré sú zároveň originálnymi interiérovými doplnkami priestoru galérie. Aj neveľmi vnímavý klient má problém kam s očami, keď zastane pred veľkou drevenou truhlicou, nad ktorou visí skvelá práca Halász – Hradila z jeho szolnockého obdobia. Čo skôr obdivovať, z čoho sa skôr tešiť? Len čo sa človek odpútal od plátna, ktoré by pokojne mohlo byť súčasťou zbierok hoci aj národnej galérie, keď nie rukou, tak aspoň zrakom pohladí starý vzácny nábytok. Baroková truhlica, na ktorej sa nachádza šesť nádherných plastík, pochádza zo Spiša a je to vlastne svadobná truhlica. Nuž keby dotyčná nevesta nedostala žiadne veno, iba túto parádu, aj tak by si do manželstva priniesla veľký majetok. A druhý podobný skvost čaká na návštevníka pri protiľahlej stene: tentoraz je to však trochu skromnejšia svadobná truhlica z Medzeva. Prepojenie Košice – Bratislava, ktoré uskutočnili obchodníci s umením Tibor Michalovský a Ondrej Kovaľ, je nepochybne veľmi zaujímavé. Okrem iného aj preto, lebo informácie o bratislavskej ponuke sú vždy vítané v košickom prostredí a opačne: zberatelia žijúci v hlavnom meste vysoko oceňujú skutočnosť, že majitelia oboch galérií dôverne poznajú Košice a ich klenotnicu. V tejto brandži sú staré rodiny, dlhoroční zberatelia umenia a ich zbierky nesmierne dôležitými prameňmi, z ktorých sa dá dlhodobo čerpať. Okrem toho práve tieto zdroje neraz skrývajú skutočné poklady, pravda, tie sú prístupné iba pre toho, kto o nich vie. Aj preto si dvojica Michalovský – Kovaľ robí dôkladné záznamy, aj preto vlastní archív umeleckých diel a prác starých majstrov, ktoré sa nachádzajú predovšetkým v Košiciach a ich blízkom okolí. Samozrejme, mapujú situáciu aj v iných mestách, najma v okresných centrách, hoci na druhej strane nemajú ambície obsiahnuť celý región. Snažia sa vyhovieť aj maďarským klientom, ktorí k ním chodia najma pre diela maďarskej moderny. Pravda, toto je nesmierne dôležitá, ale nie hlavná náplň programu obchodníkov s umením Tibora Michalovského a Ondreja Kovaľa. Meritum veci je v inom. Obaja páni sú presvedčení, že prostredie slovenského východu umožnilo vyrásť desiatkam vynikajúcich umelcov a oni teraz pomáhajú pri objavovaní tej krásy. A toto je najdôležitejší bod programu košickej Galérie Antiky a jej bratislavskej pobočky s názvom Gallery museum.

text: Michal Haviar

Comments are closed.